Cesta hrdinov SNP

cesta hrdinov SNP

Nie, tento článok Vám nezaručí úspešné absolvovanie cesty hrdinov SNP, ale výrazne Vám zvýši šance na úspešné absolvovanie. Sám som na prvý krát musel cestu hrdinov SNP predčasne ukončiť, aby som ju o rok napokon zdolal. Berte tento článok ako odporučenie od človeka, ktorý sa musel poučiť z vlastných chýb, aby napokon úspešne zvládol našu najdlhšiu turistickú trasu.

Samozrejme, je na každom, ako sa napokon rozhodne a zariadi. Len aby napokon svoje rozhodnutia neoľutoval, lebo cesta chyby veľmi neodpúšťa. Nakoľko ja som časť cesty pred rokom už prešiel, tento rok som si trasu trocha upravil. Nazvime to Marko Polo spešl edišn, kde som skombinoval cestu hrdinov SNP a Východokarpatskú magistrálu. Cesta mala vzdialenosť 1001.8km, čiže som nabral nejaké skúsenosti s dlhším trekom. Kto sa chce pozrieť na presné trasovanie, tu je odkaz na presnú trasu. Denné správy nájdete na tomto odkaze, alebo na mojom fejsbúku.

Na základe pripomienok, som článok o niektoré veci doplnil. Tiež ho prosím berte ako môj pohľad na danú problematiku, nie ako zákon, alebo niečo, čo aj Vy musíte tak urobiť. Vždy sa snažím popísať veci na základe osobných skúseností. Ako sa Vy rozhodnete je Vaša vec. Vy si budete znášať dôsledky svojho rozhodnutia, presne tak, ako som ich znášal ja.

Upravená cesta hrdinov SNP
Moja upravená cesta hrdinov SNP

Fyzická príprava

O tom som písal aj v článku Rudná magistrála. Chodiť denne od 20 do 50km chce nejakú formu prípravy, hlavne, keď celý rok sedíte napríklad za PC a nikde nechodíte. Ja osobne som sa začal pripravovať v januári. Keďže fitká boli zavreté, začal som aspoň raz za týždeň nejakou turistikou. Na začiatok to bolo 10km a postupne som to do júna natiahol na približne 27km dva krát za týždeň. Ako overenie kondičky a vybavenia som absolvoval Rudnú magistrálu. Záverečné „príprava“ bola Veľkofatranská magistrála.

Chce to veľa chodenia, aby si nohy zvykli. Najlepšie v rovnakej obuvi, v akej sa chystáte na cestu. Prípravu vo forme chodenia doplňte fitkom, ak je to možné. Hlavne sa zamerajte na predchádzanie iliotibiálnemu syndrómu (ITBS), čiže pichaniu v kolene pri klesaní z kopca.

Ku koncu cesty sa Vaša kondícia bude samozrejme zlepšovať. Hlavne neustále počúvajte svoje telo a zbytočne to nepreháňajte. Ak máte dobrý základ, postupne to pôjde samo a časom zistíte, že ani prudké kopce Vám nerobia problém. Cestu hrdinov SNP by ste si mali hlavne užiť a nie ju celú, alebo väčšiu časť pretrpieť. Keď nepodceníte fyzickú prípravu, budete si to užívať. Ku koncu cesty sme s Ondrom dosahovali rýchlosť 4-5km/h v kopcovitom teréne. Nie preto, aby sme niekomu niečo dokázali, ale preto, že sme na to fyzicky mali a šlo sa nám super. Keď sa do toho stavu dostanete, pochopíte.

Plánovanie

Žiaden plán neprežije stretnutie s realitou cesty hrdinov SNP. Keď si to uvedomíte na začiatku, pôjde sa Vám ľahšie. Doma si pozrite trasu, útulne, vodné zdroje, obchody, na fórach čítajte aktuálne novinky z cesty. Ak sa chystáte o rok na cestu, už dnes je fajn začať čítať všetko dostupné, hlavne fóra na fejsbúku. Prejdite si každú staršiu diskusiu, možno tam nájdete odpovede na Vaše otázky. Pozornosť venujte radám od úspešných absolventov. Netvrdím že sa tým treba riadiť, len to brať na zreteľ. Rozhodnite sa, z ktorého smeru pôjdete. Osobne odporúčam zo západu na východ. Takto chodí menej ľudí, čiže cestou oproti stretávate viac ľudí a máte tak čerstvé informácie o situácii pred Vami.

Plánujte tak maximálne tri dni vopred. Každý večer si pozrite, kam by ste sa chceli asi dostať, kde budete spať, kde si naberiete vodu, či si niečo kúpite. Potom sa pozrite dopredu, či na ďalší úsek nebudete náhodou potrebovať viac jedla alebo vody. Keď sa pozeráte kam sa chcete dostať, rozmýšľajte kde budete, ak sa Vám to nepodarí. Majte viac možnosti, potom sa to psychicky lepšie znáša v prípade, že nedosiahnete svoj pôvodný cieľ.

Sám, dvaja, partia?

Väčšinu času som šiel sám. Občas na pár dní som mal parťáka, ktorého som stretol cestou, na konci cesty sa pridal kamarát Ondro. Človeku osamote je niekedy clivo, ale často krát je samota výhoda. Netreba sa nikomu prispôsobovať, ľahšie sa hľadá miesto na spanie, idete si podľa seba. Vo dvojici je to najlepšie vtedy, ak si sadnete. Či už tempom počas dňa, alebo aj povahou. Ak si nesadnete, najlepšie je, ak si pôjde každý zvlásť. Duševná pohoda je rovnako dôležitá, ako tá fyzická.

Ak ste zohratá väčšia partia, ťažšie to bude s hľadaním miesta na spanie, ale nie je to neprekonateľná prekážka. A platí, viac hláv, viac rozumu. Nebojte sa ísť aj osamote. Aspoň cestou zistíte, ako na tom ste aj z psychickej stránky.

parťák na cesty
Super parťák na cestu sa vždy hodí

Stan a Cesta hrdinov SNP?

Zbytočnosť z môjho pohľadu. Karimatka, spacák a pohľadať strechu. Či to bude niekde na zastávke autobusu, na striedačke dedinského futbalového ihriska, v altánku nejakej dedinskej krčmy, vždy si viete nájsť strechu. Najlepšie je to v turistických altánkoch, tam sa viete krásne vyspať na stole. Ste tiež nad zemou, čiže Vás nebudú otravovať myši. Útulne sú tiež fajn, len si nezabudnite batoh (alebo obal s jedlom) zavesiť na stenu. Ak ste v nejakej dedine nič nenašli, najlepšie je informovať sa v miestnej krčme. Z času na čas je tiež dobré vyhľadať ubytovanie s posteľou a teplou sprchou. Hygiena v nejakom potoku má síce svoje čaro, ale sprcha je sprcha.

ubytovanie v zastavke autobusu
Niekedy postačí zastávka autobusu

Dobra alternatíva namiesto stanu je tarp. Ja som mal pláštenku, z ktorej sa v prípade núdze dal spraviť prístrešok. Keď už fakt chcete brať stan, skôr sa orientujte na ľahké tarpy.

Obuv

Najdôležitejšia vec. Toto je alfa-omega cesty. Je nepodstatné, či idete na boso, vo vojenských kanadách, žabkách, snehuliach. Podstatné je, či je na to Vaša noha navyknutá a viete prejsť denne cca 20-50km. Nikdy nepočúvajte reči typu, ja som to tak prešiel, prejdeš to tak aj ty. Vybrať sa na cestu v neoverenej obuvi je vyslovene hazardovanie, ak to myslíte s absolvovaním vážne. Debaty na fórach sú obsiahle a každý si chváli to svoje.

Po vlastných skúsenostiach viem, že čím ľahšia obuv, tým lepšie. Potvrdzujú to aj skúsenosti tých, čo absolvovali diaľkové treky vo svete. Čítal som veľa recenzii, odporúčaní a kadečoho, mal som z toho hlavu ako jeleň. Nie som fanúšikom sandál, barefood, lacnej obuvi. Pre mňa bola cesta ľahká treková obuv. Len ktorá značka a model? Nakoniec som sa rozhodol na základe tohoto článku. Vybral som si Salomon X Ultra 3 GTX wide. Nabudúce si vyberiem to isté, len verziu bez GTX.

navleky ochrania pred vniknutim kamienkov do topanky
Ľahké návleky na botasky ochránia pred vniknutím kamienkov

Ale to bola moja voľba a v mojom prípade sa ukázala ako najlepšia. Ak si vyberáte obuv, kupujte si minimálne o dve čísla väčšiu. Mám nohy veľkosti 40 a topánku som kupoval vo veľkosti 42 2/3 a v širšej verzii, čiže „wide“. Do topánky jedine turistické merino ponožky, veľmi odporúčam od Slovenskej firmy Blackhill outdoor. Ak Vám niekde povedia, že o pol čísla väčšie topánky stačia, tak si nezabudnite zobrať dostatok náplasti na pľuzgiere. Noha pri takýchto dlhých pochodoch opuchne, plus niečo robí aj ponožka. Ďalej prsty pri schádzaní z kopca potrebujú priestor.

Aj keď si kúpite dostatočne veľkú obuv, ani to Vám nezaručí, že nebudete mať na začiatku nejaký pľuzgier. Ale po počiatočných problémoch by sa to malo zlepšiť. Hlavne nezabudnite na nohy každý večer použiť indulonu, kto maže, ten jede. Však to určite poznáte.

Veľa ľudí používa sandále. Mne osobne vadia kamienky a keďže mám šmatlavé nohy, často o niečo zakopnem. V botaske sa cítim istejšie, ako v sandáloch. Niekto používa sandále len na asfalt, ja som to vzhľadom na konštrukciu topánky nepotreboval a tak som zbytočne nezvyšoval váhu batoha. Nech sa rozhodnete akokoľvek, dôsledky budete cítiť na vlastných nohách. A rozhodne neplatí, čím drahšia topánka, tým menej pľuzgierov. Aj v lacnej topánke sa dá absolvovať cesta bez pľuzgierov. Len v tých drahších budete mať možno väčší komfort pri klesaní, alebo na asfalte.

Vybavenie

Druhá najdôležitejšia technická vec na ceste. Kto nemá skúsenosti, zbalí si blbosti. Doma sa zdá všetko potrebné, ale v realite cesty zistíte, že kopec vecí nepotrebujete. Znižujte váhu ako len viete. Pozorne si vyberajte vybavenie s ohľadom na váhu. Už výber batoha je podstatný. Štandardne si viete kúpiť cca 60 litrový batoh s váhou okolo 2-2,2kg. To je veľa. Batoh by nemal mat viac ako 1,4kg (pre dlhšie pochody aj to je veľa).

Viete si kúpiť ľahké vybavenie a pritom nemusíte utratiť veľa peňazí. Na tomto odkaze si môžete pozrieť moje vybavenie. Odporúčam Vám spraviť si vlastný zoznam na https://lighterpack.com a kontrolovať si tak váhu batoha bez jedla a vody. Ak máte viac ako 10kg bez jedla a vody, zle ste sa zbalili. Orientujte sa na váhu aspoň 8kg.

Vybavenie na cestu hrdinov SNP
Vybavenie na cestu hrdinov SNP

Ak si pozorne prejdete moje vybavenie, nič viac som nepotreboval. Vy si ho prispôsobte obdobiu, kedy sa chystáte na cestu a Vaším potrebám. Počas mojej cesty sa tiež zmenilo počasie a musel som vymeniť spacák, aby mi zadok nemrzol. Prečo prízvukujem váhu? S ľahším batohom ďalej dokráčate. V prípade že máte ľahké topánky, na chrbte batoh s váhou do cca 12kg aj s jedlom a vodou, spravíte denne viac kilometrov a Vaše nohy, kĺby, šľachy, členky toľko netrpia.

Čím ťažší batoh, tým viac energie potrebujete, skoršie sa unavíte, nespravíte toľko kilometrov. Dával som v závislosti od terénu denne 30-42km a bol som v pohode. Ale ak si chcete vláčiť 20kg batoh, lebo potrebujete všetko možné, nech sa páči, Vaša vec. Viac o vybavení sa dočítate v mojom článku Vybavenie na trek.

Spacák

Z vybavenia samostatne spomeniem len výber spacáku. Otázka znie, perie alebo duté vlákno? Perie je super. Drahšie, ale váha je pecka a je to najlepší izolant. Tiež zaberie minimum miesta. Potiaľto je to dobré. Len nezabúdajte, do perového spacáka potrebujete vložku alebo nočný úbor, lebo perie rado naberá mastnotu z tela a potom sa v ňom uzamkne. Tiež si treba dať pozor vlhkosť. Na ceste som stretol chalana s perovým spacákom do -5 stupňov, ktorému pri +5 stupňoch v Nízkych Tatrách bola zima. Keď prší dva týždne a je vysoká vlhkosť, vysušíte perový spacák?

Z môjho pohľadu nedoporučujem investovať do perového spacáku, pokiaľ chcete absolvovať cestu v lete. Na to Vám stačí lacnejší, ale zasa objemovo väčší a ťažší spacák z dutých vlákien, ktorému až tak vlhkosť nevadí. A netreba zabúdať, že ženy by si mali vyberať teplejšie spacáky. Niektoré značky máju uvedené zvlášť teploty pre mužov a ženy.

Jedlo

Ako ste si mohli všimnúť pri mojom vybavení, ja som si cestou varil. Je to niekedy zbytočná váha navyše, ale v zlom počasí niekedy večer padne vhod niečo teplé na jedenie. A nie vždy je možnosť sa najesť cestou, hlavne v dnešnej covidovej dobe. Zvlášť nabádam na obozretnosť, koľko jedla si zoberiete. Z vlastnej skúsenosti viem, že si toho nabalíte zbytočne veľa.

Pozrite sa pozorne do mapy a analyzujte, kadiaľ vedie cesta a či sú cestou obchody, poprípade či sa blíži víkend, štátny sviatok a pod. Ak máte každý deň po ceste obchod, neoplatí sa vláčiť veľa potravín. Čo sa naopak oplatí, mať u seba neustále niečo s vysokou energetickou hodnotou. Nejakú energetickú tyčinku, čokoládu, alebo niečo podobné. Keď nemáte energiu, strácate motiváciu, upadáte na duchu, nechce sa Vám.

jedlo počas ceste hrdinov SNP
Vždy keď je možnosť, doplňte energiu

Nepodceňujte stravu a spánok. Regenerácia z večera do rána je pre úspešné absolvovanie dosť podstatná. Mne sa na večer osvedčil tuniakový šalát, poprípade skombinovaný s kuskusom (Couscous). Vhodná je aj slanina na ráno, poprípade na obed. Tu ale upozorním na opatrnosť, čo sa týka prilákania medveďa, hlavne teda v noci. Napríklad, spať pod širákom vo Volovských vrchoch a v batohu mať zbalené nedojedené špekáčiky, načatú slaninu a podobne, nie je dva krát rozumné. Preto si vyberajte jedlo podľa trasy kadiaľ idete. Po týždni budete jesť všetko ako kyselina, aj trávu popri ceste. Je to úplne normálne pri takom zaťažení. Sám som schudol 6 kíl, čiže nejaké kilá naviac pred cestou až tak nevadia.

Suplementy

Niekto si neberie nič, niekto si vláči aj kilové balenie proteínu. Okrem základnej výbavy nutných liekov, je vhodné si zobrať aj nejaké doplnky. Základ by malo tvoriť magnézium v organickej forme, najlepšie citrátu. Zámerne na to upozorňujem, lebo nie je jedno, v akej je forme. Bežne dostupná je anorganická forma, hlavne uhličitan a oxid. Tie majú ale malú vstrebateľnosť do organizmu a je ich zbytočné kupovať. Viac o vstrebateľnosti magnézia si nájdete na internete, ujo gúgl poradí.

Mesiac pred cestou je dobré začať brať kĺbovú výživu, ktorou budete pokračovať aj počas cesty a následne aj po skončení. Výber je na Vás, ja som mal Inovo5. Na regeneráciu hlavne v letných mesiacoch je dobré mať nejaké tablety na prípravu izotonického nápoja. Len si skontrolujte množstvo magnézia v ňom, lebo ak budete užívať veľa magnézia, prajaví sa to hnačkou.

lekarnička a suplementy na ceste hrdinov SNP
Moja lekárnička

Hlava (mindset)

Veľmi podstatná nemateriálna časť na ceste. Ak ste podcenili fyzickú prípravu, vláčite zbytočne ťažký batoh, máte nevhodnú obuv a robia sa Vám pľuzgiere, veľmi rýchlo stratíte motiváciu a radosť z cesty. Ak ste mali predstavu, ako to sfúknete za 20 dní, však to nič nie je, aby ste nenarazili hneď prvý deň. Pri takejto ceste je vysoko žiaduce mať nejakú skúsenosť aspoň z týždňového treku. Fakt odporúčam si to overiť napríklad na Rudnej magistrále, alebo hocijakom inom treku, s dĺžkou aspoň 200km.

A keď už sa na cestu hrdinov SNP vyberiete, berte to deň za dňom. Dávajte si realistické denné ciele vzhľadom na svoju výkonnosť, nepozerajte sa na výkonnosť niekoho iného. Ten to za Vás neodkráča. To že ja som dokázal prejsť aj 42km za deň neznamená, že Vy musíte tiež. Sústreďte sa na cieľ a ten je to dokončiť. Koľko Vám to bude trvať je nepodstatné, podstatný je cieľ.

Radšej prekonávajte svoje očakávania, ako by ste sa mali preceňovať. Je to potom frustrujúce, ak nedosiahnete napríklad nejaký denný cieľ a utrpí psychická pohoda. Neváhajte plány zmeniť. Ak ste jeden deň prešli trocha viac ako by ste mali a na druhý deň neviete prejsť nejakú vzdialenosť, kľudne zmeňte plány. Alebo si naordinujte deň oddychu. Ak ráno vstávate s tým, že preboha zasa musím šliapať, tak to rovno zabaľte. Netvrdím, že je potešenie niekoľko dní šliapať v mokrých veciach v daždi, ale patrí to k tomu, s tým ste mali rátať vopred.

Bezpečnosť

Jedná z reálne nebezpečných vecí na ceste je stret s medveďom. O tom čo robiť a nerobiť, ako sa zachovať, ako skákať na stromy, či je nebezpečný alebo nie je tu nebudem polemizovať, nemám s tým skúsenosť. Tento rok som bol skoro vo všetkých parkoch kde sa medvede pohybujú, nevidel som ani jedného. Osobne uprednostňujem predchádzaniu riziku. Čiže na batohu mám mosadznú, dosť hlasnú rolničku (môžete si ju kúpiť v Decathlon, odkaz je tu). Kto ma cestou stretol, vie o čom hovorím. Vypočul som si cestou kopec posmeškov, ale stretol nula medveďov. Tá rolnička bola otravná pre ľudí, nie to ešte pre medveďa.

Ďalej, nevláčil som žiadnu potravu, ktorá by eventuálne prilákala v noci medveďa. Či som mal len šťastie neviem, ale spravil som všetko, aby som ho nestretol.

medved
Varovanie pred stretom s medveďom

Vlci problém nie sú, myši do istej miery. Sú dosť otravné, to je fakt, ale dá sa to riešiť zavesením batoha na vyvýšené miesto. Potom je tu ešte možno nejaká obava, že všade sú úchyláci, čakajúci v lesoch na osamotené turistky. To skôr stretnete toho medveďa za počúvania hlasnej metalovej hudby.

Ďalšia nebezpečná vec sú blesky. Ste napríklad na hrebeni Nízkych Tatier v lete, ide búrka a blesky. Ak nezídete z hrebeňa, je len otázka šťastia, či Vás trafí alebo nie. Tu viac k tomu nemám čo dodať. Kto zažil búrku a blesky v horách, vie o čom hovorím. Radšej by som toho medveďa, asi…

Posledná podstatná nebezpečná vec sú kliešte. Osobne mám zaužívané, keď idem na niekoľko dní do prírody, užívam B-komplex. Vraj ma odpudzujúci účinok. Jeho užívanie som ku koncu už trocha flákal a predposledný deň som si našiel kliešta. Ako už určite viete, kliešte prenášajú rôzne choroby, najznámejšie sú lymská borelióza a klieštová encefalitída. Ani jedno nie je výhra, ale na kliešťovú encefalitídu existuje očkovanie. To sa odporúča aplikovať v chladnejších mesiacoch. Prípad s kliešťom ma upozornil, že moje očkovanie už expirovalo, tak ho budem musieť podstúpiť znova. Nezabudnite sa na ceste chrániť repelentom a hlavne sa každý deň kontrolovať. V prípade, že si objavíte kliešta, po jeho odstránení ho môžete poslať na laboratórne vyšetrenie, či bol infikovaný.

Záver

Nebolo mojím cieľom napísať podrobný návod. To je pri takej relatívnej dlhej ceste zbytočné. A každý ma iné tempo, iné preferencie stravy a ubytovania. V súčastnosti je cesta hrdinov SNP veľmi populárna. Len nezabudnite, na ceste určite musíte vystúpiť zo svojej zóny komfortu. Bohužiaľ, neexistuje štatistika úspešnosti. Dúfam, že rady v článku Vám pomôžu a minimálne Vás nasmerujú na Vašu úspešnú cestu.

Čo neviete ovplyvniť, je zranenie. Ale to sa stáva aj v lepších rodinách a postihnúť môže aj výborne pripravených a vybavených jednotlivcov. Ale prerušenie cesty, lebo ste si nevhodne zvolili obuv, mali príliš ťažký batoh, nedostatočnú kondíciu, za to si bude môcť sami. Dúfam, že Vám článok pomohol. Ak ste našli chybu neváhajte ma kontaktovať, ak Vám niečo chýba, rád to doplním.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.