Trek GR20 na Korzike patrí k najťažším trekom v Európe. Musím po vlastnej skúsenosti povedať, že právom. V žiadnom prípade nechcem nikoho odrádzať, ale tiež nechcem GR20 Korzika zľahčovať. Trek vedie nádhernou Korzickou prírodou, ktorá sa často mení. Na niektorých miestach Vám bude pripomínať Tatry, na iných planiny v Slovenskom krase. V jednej chvíli sa budete potiť pri prekonávaní hrebeňa, aby ste sa následne okúpali v krištáľovo čistom horskom prameni. To si v našich Tatrách nedovolíte, teda ak nie ste poslankyňa. Na Korzike je to bežné pre každého. Ak sa rozhodnete tento trek absolvovať, v nasledujúcich riadkoch nájdete pár odporúčaní, ktoré by Vám mali pomôcť tento trek absolvovať.
Obsah článku
Náročnosť GR20 Korzika
Pre priemerného turistu by tento trek nemal byť problém. Len netreba podceniť samotnú prípravu. Ono to na fotkách vyzerá veľmi pekne, ale realita je celkom krutá. Stúpania aj klesania sú veľmi strmé a dlhé. Často sa musia prekonávať skalné prekážky, ktoré nie sú zaistené reťazami. Za hmly alebo dažďa hrozia vážne úrazy, aj smrteľné. V knižnom sprievodcovi nájdete etapy, pri ktorých sa za zlého počasia neodporúča pokračovať.
Ak chcete mať predstavu čo Vás čaká, absolvujte Priečne sedlo a sedlo Prielom vo Vysokých tatrách a potom ešte trasu Baníkov – Ostrý Roháč – Volovec v Západných Tatrách, alebo rovno hrebeňovkú Západných Tatier, o čom mám článok tu. Ak Vám to chutí a nemáte problém s výškami, nebudete mať problém ani na GR20. Čo sa týka ostrých stúpaní a klesaní, pre predstavu absolvujte výstup na Východnú Vysokú z Poľského hrebeňa, alebo cesta po žltej od chaty pri Zelenom plese smerom na Červené dolinku. Len na Korzickej GR20 sú takéto stúpania/klesania dlhšie.
Záťaž na kolená je celkom veľká. Stretával som množstvo ľudí s bandážou na kolenách. Ak máte problém s pichaním v kolenách pri zostupe, naštudujte si problematiku iliotibiálneho syndrómu (ITBS) a ako tomu predísť. Pohyb vo vysokohorskom skalnatom teréne si vyžaduje určitú zručnosť, ale to dá bez problémov naučiť na našich Tatranských chodníčkoch. Mimochodom, trekové paličky sú veľká pomoc, ak nie nutnosť na tomto treku.
Doprava na Korziku
Máte na výber lacnejšiu dlhšiu variantu, alebo krátku drahšiu. Z Viedne lieta Air Corsica priamo smer Calvi. Druhá možnosť je letieť do Talianskej Pise, odtiaľ vlakom do Livorna, trajektom do Bastie a odtiaľ autobusom do Calvi, ak štartujete na severe, alebo Sainte Lucie de Porto Vecchio ak štartujete na juhu. Dlhšia možnosť je komplikovaná a zaberie Vám aj dva dni, kým začnete samotný trek. Viem o čom hovorím, túto variantu som absolvoval.
Dopravu z Bastie do Sainte Lucie de Porto Vecchio zabezpečuje súkromná spoločnosť Rapides-Bleus, ktorá má ale autobus aj predajňu lístkov označenú ako Corsicatours. Na mapke nižšie prikladám kde parkuje autobus a kde kúpite lístok, ak ste si ho nekúpili on-line vopred. Miesto parkovania autobus je akoby stanica autobusov, aj keď na mapách ju takto označenú nenájdete, jedine v aplikácii maps.me. Cena aj batožinou bola 25€. Zo Sainte Lucie do Conca sa v pohode dostanete stopom, netreba organizovať žiaden odvoz.
Dopravu z Calvi do Bastie zasa zabezpečuje spoločnosť Corsicar Autocars Les Beaux Voyages. Mimo sezóny chodí len ráno, v sezóne aj poobede. Zastávku nájdete na priloženej mapke, hneď oproti je ich sídlo, kde deň vopred môžete kúpiť lístok. Ale je možné ho zakúpiť aj ráno priamo u vodiča. Cena bola 17€. Z Calenzany do Calvi sa viete v pohode dostať stopom. Ak ide náhodou opačným smerom, teda z Calvi do Calenzany, z mesta choďte po pobreží dreveným chodníkom a následne po pláži do Camping Dolce Vita. Odtiaľ to je neďaleko na kruhový objazd smer Calenzana, kde si v pohode niečo stopnete. Cez pláž je to kratšie a bezpečnejšie, aj máte možnosť sa okúpať.
Ročné obdobie
Jún sa považuje za najlepšie obdobie, len s rizikom pretrvávajúceho snehu vo vyšších polohách po kvalitnej zime. Júl a august sú považované za veľmi teplé obdobia, s vysokým počtom návštevníkov a vyšším rizikom búrok v poobedňajších hodinách. September a október sú vo všeobecnosti považované za chladnejšie, hlavne v noci. Už sú kratšie dni a na ceste je oveľa menej návštevníkov. Možnosť snehu vo vyšších polohách. To je hodnotenie vo všeobecnosti. Vieme, že pri súčasnej klíme to môže byť rozdielne.
Trasa
Nie je mojím cieľom tu spraviť podrobný popis, každý si to aj tak pôjde podľa svojich možností a preferencii. Celkovo by sa táto cca 190km trasa dala rozdeliť na 16 etáp. Niektoré sa dajú spojiť a viete absolvovať aj tri za deň, niekedy je aj jedna veľa. Podrobný popis jednotlivých etáp nájdete na stránke www.le-gr20.fr/en/. Ak to ešte nepoužívate, nainštalujte si do mobilu of-line aplikáciu mapy.cz. Počas cesty potom môžete meniť svoje plány, poprípade kontrolovať cestu a nastúpané výškové metre. Tiež odporúčam si zobrať na cestu knižného sprievodcu, 90% ľudí ktorých som stretol používali tohoto sprievodcu, ja som nebol výnimka.
Z ktorého smeru? Z juhu alebo severu? Drvivá väčšina ide zo severu. Ja som sa rozhodol pre juh. Juh je považovaný za ľahší (o tom by som vedel chvíľu polemizovať) a máte tak čas sa aklimatizovať a fyzicky pripraviť na ťažšiu severnú časť. Tiež Vám nesvieti od rána do tváre slnko a máte ho skoro stále na chrbte, čo je výhodné ak dobíjate elektroniku cez solárne panely. Posledný môj argument pre začiatok na juhu je, ak si nesiete stravu na kompletný trek, keď prídete na ťažké pasáže na severe, už budete mať skoro prázdny batoh.
Ak začnete na severe, prvé štyri dni budete vláčiť plnú váhu batoha cez najťažšie a najdlhšie časti. Každý nech si zváži pre a proti a samozrejme každý má svoje preferencie.
Koľko dní? No, rekord je tuším 31 hodín, tak ak sa na to cítite… Pre nás smrteľníkov je to od 9 po 16 dní, ja som to prešiel za 11 dní. Niekto si to chce užiť, tak zvolí 16 dní na pohodu, niekto si to chce prebehnúť, tak to bude 5-7 dní. Na treku kolujú fámy, vraj Francúzská légia ako vstupnú podmienku požaduje od adepta prejdenie GR20 za 7 dní bez pomoci. Či je to pravda, netuším. V každom prípade, príslušníci Belgickej armády okolo mňa v kopci pri stúpaní na Monte Cinto prefčali, ako formula okolo trabanta… O množstve ultra trail bežcov ani nehovorím.
Strava, ubytovanie
Veľmi záleží, aký máte rozpočet. Dostával som otázky, či je možné bivakovať mimo kempov. Je to oficiálne zakázané, ale ako som vypozoroval, často praktizované. Čiže veľmi teoreticky, ubytovanie môžete mať zadarmo.
Na chatách, refuges ako sa im hovorí, máte na výber bivak (vlastný stan), stan (ich už postavený stan), alebo ubytovanie vo vnútri chaty. Rezervovať si to môžete vopred na stránke pnr-resa.corsica. V prípade, že sa chcete ubytovať v ich stanoch, alebo vo vnútri chaty, odporúčam to urobiť aj týždne vopred. Ak máte vlastný stan, nie je to úplne nutné, miesto si nájdete vždy, ale potom je cena 12€ namiesto 7€. Jedine v refuges De Carozzu a kempe Vizzavona dávali potvrdenia o ubytovaní a tam sa to aj nejako kontrolovalo, inde som si to nevšimol.
Ak si nechcete niesť vlastnú stravu, viete si ju kupovať cestou. Večera v refuges stála 20€, raňajky okolo 8€. Ak si naopak nesiete a niečo Vám chýba, v niektorých refuges si to viete dokúpiť. Samozrejme, ceny sú tam úplne niekde inde, ako u nás v obchodoch. Refuges sú zásobovaná vrtuľníkmi, alebo to nosia za pomoci koní. Na varenie má každé refuges vonkajšiu kuchyňu, kde je voda a plynový varič (majte vlastný zapaľovač). Všade sú aj sprchy, v niektorých aj teplá voda, tak si kľudne zoberte aj sprchový gél.
Peniaze, elektrina, etc….
Kto bol na Islande, Korzika ho sklame. Platba jedine v hotovosti. Na Korzike sú oproti Islandu v bezhotovostných platbách a pokrytí signálom v kempoch dosť pozadu. Dobre nie dosť, ale úplne. Ceny sú rovnaké pre každého. Takže neplatí, že keď neviete po francúzsky, tak platíte viac, ako som sa o tom niekde dočítal. S angličtinou je to často bieda, ale na Korzike asi aj pochopiteľné. Je vhodné si osvojiť základné Francúzske frázy.
Na zastávke autobusov mestskej dopravy sa dozviete maximálne ktoré číslo autobusu tam zastavuje, aj to nie všade. Kedy a kadiaľ ide autobus, alebo vlak bola pre mňa záhada. Medzi mestami na Korzike premávajú autobusy súkromných spoločností. Musíte si sami nejako zistiť ktoré, kde majú zastávku a kedy a kam chodia. Na vlakovej stanici v Calvi nebola žiadna obsluha, informácia o spojoch nikde nebola, tak som zvolil autobus. Čo ale funguje celkom dobre, je stopovanie. S tým som nemal problém, za krátku dobu stopovania Vám niekto zastaví.
Elektrina v kempoch je tiež problém. Väčšina refuges funguje na fotovoltiku, alebo idú na generátor. Nabiť telefón Vám niekde za poplatok nabijú, ale veľmi sa na to nespoliehajte. Najlepšie je mať na cestu vlastnú solárnu nabíjačku a power-banku.
Vybavenie
Táto téma je strašne individuálna, ale ak sa chcete inšpirovať, na tomto odkaze nájdete link na moje vybavenie počas treku GR20. To je len vybavenie, bez stravy a zrkadlovky Nikon Z6. Stravu som si zobral na celú dobu. Prvé dni sa mi šli samozrejme ťažšie, ale potom to každý deň bolo lepšie. Ak chcete ušetriť na váhe stravy, investujte do dehydrovanej stravy. Cestou som dostal odporúčanie na stravu od Adventure Menu a v budúcnosti rozhodne radšej investujem do takejto stravy, aby som ušetril váhu. Váha je dosť podstatná pri GR20. Pri stúpaniach oceníte čo najľahší batoh.
Spacák a stan/tarp záleží aj od obdobia v ktorom idete. Ja som mal tarp bohužiaľ bez moskytiery. V budúcnosti do toho bude potrebovať investovať. Vo vyšších polohách som to nečakal, ale aj tam boli celkom otravné komáre a niekde aj mravce. S tarpom som bol celkom za exota, každý mal stan. Spacák som mal z peria a zo začiatku keď bolo relatívne veterno bolo to fajn, ale ku koncu som sa už v noci dosť potil. Našťastie som mal celú dobu pekné počasie, tak som ho vždy cez obed nechal preschnúť.
Varič nie je nutné si zobrať, keď budete spať v refuges. Ja som ho mal a ocenil som to, keď som spal v jednom bergeries, kde nebola vonkajšia kuchyňa. Našťastie som tam pri odpadkových košoch našiel skoro prázdnu kartušu, z ktorej sa mi podarilo vyžmýkať plyn na uvarenie večere a raňajok. Ak už si beriete varič, skôr zoženiete katuše Camping gaz. Nekupujte ich v meste, v niektorom z prvých refuges určite narazíte na skoro plnú kartušu.
Záverom
Ak už máte čo-to pochodené, tento trek vrelo odporúčam. Kombinácia nádherných výhľadov a kúpania v horských bystrinách je fantastická. Do toho chuť miestnych klobás a syrov, no proste fantázia. Áno, je to náročnejší trek a je tu riziko, že pri nejakom zranení alebo zhoršení počasia ho nedokončíte. Ale oplatí sa to risknúť, len pristupujte k príprave zodpovedne. Bez poistenia na hory by som tam ani nešiel. Tiež plánujte radšej viac dní, keby ste pre nejaké nepredvídané okolnosti museli niekde zostať trčať.
Ako vždy, dúfam že informácie v článku Vám pomôže pri Vašej príprave na Korzickú GR20. Krátke video z mojej cesty nájde tu.
