Laugavegur trek na Islande je jeden z najkrajších trekov na svete. Samotný trek absolvuje ročne množstvo ľudí z celého sveta a ich počet každý rok rástol. V kontraste k Laugavegur treku je výstup na aktívnu sopku Hekla. Na samotnú sopku cesta nie je veľmi dobre označená ani veľmi navštevovaná. Tiež je potrebné mať vlastné auto, najlepšie 4×4, ale dáte to aj bežným. Hekla je stratovulkán, jej posledná erupcia bola v roku 2000 a posledná zaznamenaná seizmická aktivita v roku 2013. Samozrejme Vám nikto nezaručí, že keď dosiahnete vrchol sopky, tak Vás to nevystrelí do stratosféry, ale však žijeme len raz. Tak ale poďme na to.
Obsah článku
Vybavenie na trek
Napísal som o tom samostatný článok Vybavenie na trekovanie, ako aj všeobecný článok o Islande. K vybaveniu by som len dodal, že budete pri treku potrebovať sandále na brodenie cez rieky a pri samotnom brodení sa hodia aj trekové palice. Môže sa stať, že prúd pri brodení bude silný a palice Vám dodajú potrebnú stabilitu. Pozornosť venujte aj kvalite stanu. Niekedy je na Islande poriadne veterné počasie a to môže mať za následok polámané výstuže stanu. Pri treku na to treba pamätať hlavne oblasti jazera Álftavatn. Počas treku veľmi nerátajte s možnosťou dobitia elektronických zariadení, takže šetrite energiu. Tiež nákup potravín je značne limitovaný na niektoré drobnosti, preto je vhodné mať stravu na takú dobu, akú chcete stráviť na treku.
Ubytovanie na Islande
Predpokladám, že väčšina z Vás to bude chcieť absolvovať v stanoch, ale je tu možnosť prespávania v chatách. Ide o dosť drahšiu možnosť ako v stanoch, ale niekomu to môže vyhovovať. Ak sa rozhodnete prespávať v chatách cestou, odporúčam si dopredu rezervovať miesto. Zoznam chát a cenník nájde na tomto odkaze.
Laugavegur trek a Fimmvörðuháls trek
Niekde je nesprávne označované, že Laugavegur trek vedie z Landmannalaugar do Skógaru a že celková dĺžka je približne 80km. Skutočnosť je taká, že Laugavegur trek sa nazýva len trasa medzi Landmannalaugar a Þórsmörk, čo je približne 55km a na to nadväzuje Fimmvörðuháls trek s dĺžkou približne 25km medzi Þórsmörk a Skógarom. Drvivá väčšina ľudí prejde logicky oba treky následne po sebe. Je v podstate jedno, z ktorého smeru sa vydáte, ale jednoduchšie je to z Landmannalaugar (menej nastúpaných výškových metrov). V tomto článku Vám popíšem celú cestu z Landmannalaugar do Skógaru.
Časová náročnosť
Toto je veľmi variabilné. Pre bežného turistu je to záležistosť na 3 dni čo bol aj môj prípad. Ale v prípade že chcete pobudnúť v oblasti dlhšie, možno si vyliezť na nejaké kopce v okolí treku, alebo absolvovať aj iné cesty v okolí Landmannalaugar, kľudne to môžete natiahnuť na 10 dní. Plus počas polárneho dňa absentuje noc tak ako ju poznáte, čiže Vás netlačí zapadajúce slnko a môžete to stihnúť aj rýchlejšie.
Fyzická náročnosť
Keďže je tu možnosť si celú trasu rozložiť v podstate na 15km časti, tak hodnotím tento trek ako mierne náročný. Prvý náročnejší úsek je medzi Landmannalaugar a Hrafntinnusker, kde vystúpite do výšky 1141 m.n.m. Druhý, už náročnejší úsek je medzi Þórsmörk a vrcholom s názvom Magni vo výške 1165 m.n.m. K mierne náročným podmienkam treba prirátať aj brodenie. Znova nejde o nič extra náročné, ale pre niekoho to nemusí byť príjemné. Počítajte s tým, že suchou nohou sa tento trek nedá prejsť. Preto som vyššie odporúčal sandále a palice, ktoré dosť uľahčia brodenie. Voda je dosť ľadová a bude Vás to štípať, ale jej výška nesiaha pri správnom výbere miesta viac ako po kolená.
Vplyv počasia na náročnosť nejdem popisovať, zmienil som to už v predchádzajúcich článkoch. Keď nie ste vybavený na celodenný dážď, vietor, sneženie, môže sa Vám trek poriadne skomplikovať.
Trasa treku
Popíšem jednotlivé úseky a vy si následne môžete vyskladať itinerár tak, ako Vám to bude vyhovovať. Predpokladám, že cestu absolvujete zo smeru Landmannalaugar – Skógar. Najlepšie riešenie je prísť do kempu v Landmannalaugar deň vopred. Budete mať tak dosť času sa pripraviť na trek a tiež si aj užijete horúce pramene pred túrou. Trek viete prerušiť v Þórsmörk, odkiaľ sa viete autobusom odviezť až do Rejkjavíku.
Landmannalaugar – Hrafntinnusker 10.5km
Prvá časť spolu s nasledujúcou častou k jazeru Álftavatn je najkrajšia časť treku. Začiatok sa ide skoro po rovine a nasleduje mierne stúpanie až po Hrafntinnusker. Bude prechádzať cez vulkanický aktívne územie, čiže uvidíte syčiacu zem, vriacu vodu a ucítite zápach síry.
Ako budete stúpať vyššie, dostanete sa na snehové polia, po ktorých sa dostanete na vrchol. Po približne štyroch hodinách by ste mohli dosiahnuť najvyššie položený bod, za ktorým je chata Hrafntinnusker.
Chata ponúka ubytovanie, môžete si zakúpiť jedlo alebo nejaké drobnosti. Táto chata je tiež vhodná na obedňajšiu prestávku v prípade, že chcete pokračovať ďalej k jazeru Álftavatn. Nie je dovolené sa zdržiavať vnútri chaty pokiaľ nie ste ubytovaný, jedine ak je vonku zlé počasie. V prípade že na tomto mieste plánujete stanovať, rátajte s teplotou okolo nuly a silným vetrom.
Hrafntinnusker – Álftavatn 12km
Budete klesať meniacou sa prírodou až k jazeru Álftavatn a cestou Vás čaká aj prvé brodenie. Za priaznivého počasia je tento úsek fakt veľmi zaujímavý pre ten prechod od bielej cez čiernu k zelenej. Najkrajšia časť je pred klesaním do údolia jazera Álftavatn. Ak budete mať šťastie na počasie a viditeľnosť, naskytne sa Vám fantastický pohľad na zeleno-čierne údolie s jazerom a v diaľke bude vidno ľadovec Gígjökull so sopkou Eyjafjallajökull.
Čo sa týka prenocovania, buď môžete zostať pri jazere Álftavatn, alebo bude pokračovať trošku ďalej približne 4km, kde je kemp Hvangill. Kemp Hvangill je celkovo lepšie chránený pred vetrom, ale vybavenie je tam horšie. Kemp pri jazere Álftavatn je viac vystavený vetru, preto hľadajte miesto bližšie pri jazere, nie v okolí chaty. Tento kemp na druhej strane poskytuje viac komfortu, dokonca tuším je tam aj možnosť teplej sprchy. Pre otužilcov je možnosť sa okúpať v jazere, ale ja osobne som si len namočil nohy.
Trochu odbočím. Do tejto oblasti sa môžete dostať aj terénnym autom, ktoré pravdepodobne aj stretnete. Oblasť križujú takzvané F-kové cesty, na ktoré potrebujete 4×4. Tu by som len upozornil, že konkrétne cesty F210 a F261 nie sú vhodné pre Dáciu Duster. Tu fakt potrebujete poriadne terénne auto so šnorchlom a mali by ste vedieť, čo robíte. Brody na týchto cestách nie sú také mierne, ako ten pri vstupe do Landmannalaugar. V každom prípade, až máte peniaze na prenájom poriadneho off roadu a skúsenosti s brodením, táto oblasť je vhodná na pekný výlet.
Álftavatn – Emstur/Botnar 15km
Táto časť je neskutočne rovná a relatívne nudná, ak nerátam nejaký ten brod na začiatku. Skoro celý čas pôjdete čiernym údolím, až pred kempom sa terén trocha zdvihne. V kempe je klasické vybavenie, žiaden luxus, ale nájdete tam WC a sprchu. V chate je spoločná kuchynka, ale keďže som tu nenocoval, len som sa naobedoval, podrobnosti neviem poskytnúť.
Emstur/Botnar – Þórsmörk 15km
Po predchádzajúcej relatívne nudnej čiernej časti, táto bude pestrejšia. Počas cesty budete mať po ľavej ruke ľadovec Mýrdalsjökull, pod ktorým sa ukrýva sopka Katla. Sopka vybuchla naposledy v roku 1918 a zvyčajne je aktívna približne každých 50 rokov. Sopka patrí do rovnakého systému ako sopka Eyjafjallajökull, ktorá vybuchla v roku 2010 a narobila kopec problémov s leteckou dopravou. Pri prípadnej erupcii sopky Katla v budúcnosti, sa očakávajú oveľa väčšie problémy, vzhľadom na hrúbku ľadu na jej povrchu. Pred sebou bude mať ľadovec Gígjökull so sopkou Eyjafjallajökull. Posledný úsek cesty do Skógaru Vás čaká práve medzi ľadovcami Gígjökull a Mýrdalsjökull.
Po príchode do Þórsmörku máte znova na výber. Buď zostanete priamo v kempe v Þórsmörku, užijete si saunu, pivo a hot-pot, dobijete si zariadenia, alebo budete pokračovať trocha ďalej do kempu Básar. Ten je vzdialený približne 2km a poskytuje len základné služby.
Þórsmörk – chata Baldvinsskáli 12,5km
Asi najnáročnejšia časť z celého treku. Po štarte z kempu v Þórsmörku pôjdete údolím rieky, cez kemp Básar, za ktorým už začína stúpanie. Cestou sú na niektorých miestach natiahnuté aj laná. Keď prekonáte najvyšší bod neďaleko vrcholu s názvom Magni, potom to už bude len dole kopcom. Budete sa nachádzať neďaleko sopky Eyjafjallajökull a možno uvidíte známky sopečnej aktivity. Cestou dole k chate Baldvinsskáli pravdepodobne narazíte na rázcestník s odbočkou ku chate Fimmvörðuskáli. Za pekného počasia si môžete spraviť zachádzku, poprípade cestou naokolo sa dostať až k chate Baldvinsskáli. Odporúčam preštudovať mapy.cz, kde sú vyznačené dostupné trasy. Ak sa rozhodnete prespať na niektorej chate, rátajte s cenou približne 60€ na noc pre jednu osobu. Nemám žiadne informácie o možnosti stanovania pri chatách. V tejto oblasti sa nenachádzajú vodné zdroje, jedine sneh v prípade núdze, tak s tým počítajte.
Chata Baldvinsskáli – Skógafoss 13,5km
Budete len zostupovať smerom dole cez nádherné údolie plné kaňonov a vodopádov krajších ako je Skógafoss. Či to bude nádherné záleží od počasia. Ja som mal v tejto časti extrémne zlé počasie, preto Vám ani nemôžem ukázať nejaké pekné fotky. Ale na internete ich určite nájdete kopec. Večer si už len v kempe priamo pri Skógafosse budete vychutnávať pivo a pohľad na vodopád. Pre peknú fotku vodopádu odporúčam počkať tak do polnoci, vtedy je najmenej ľudí. Alebo potom ND filter a dlhý čas.
Zo Skógaru si potom viete stopnúť nejaké auto, alebo sa viete zviesť autobusom napríklad do Rejkjavíku.
Sopky na Islande: Zem v ohni
Island je známy ako ostrov ohňa a ľadu. Je to preto, že sa nachádza na hranici dvoch tektonických dosiek, ktoré sa neustále pohybujú. Tento pohyb spôsobuje, že sa v zemskej kôre hromadí magma, ktorá sa nakoniec uvoľní vo forme sopečnej erupcie.
Na Islande sa nachádza viac ako 130 sopiek, z ktorých mnohé sú stále aktívne. Medzi najznámejšie sopky na Islande patria:
- Eyjafjallajökull, ktorá vybuchla v roku 2010 a spôsobila rozsiahle rušenie leteckej dopravy v Európe.
- Katla, ktorá je jednou z najväčších aktívnych sopiek na Islande.
- Hekla, ktorá je prezývaná „Brána do pekla“. Je to jedna z najnebezpečnejších sopiek na Islande.
Sopečné erupcie na Islande majú významný vplyv na krajinu a životné prostredie. Prúdy lávy môžu vytvoriť nové územie, zatiaľ čo popol môže spôsobiť znečistenie vzduchu a vody. Sopečný popol môže tiež znížiť množstvo slnečného žiarenia, ktoré dopadá na Zem, čo môže mať vplyv na klímu.
Sopky na Islande sú fascinujúcim prírodným úkazom, ktorý má zároveň aj potenciál byť nebezpečný. Je dôležité byť si vedomý rizika spojeného so sopečnou činnosťou, ak sa chystáte navštíviť Island.
Cesta na sopku Hekla
Hneď na začiatku upozorňujem, že ide o výstup na aktívnu sopku ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť, čiže do oblasti vstupujete na vlastné riziko. Keby bola zaznamenaná seizmická aktivita, všetky aktívne mobilné telefóny v oblasti obdržia varovnú sms.
Odhaduje sa, že sopka dáva o sebe vedieť 30-80 minút pred výbuchom. Aj vzhľadom na tento fakt je najlepšie mať auto s náhonom 4×4. Viete sa tak dostať na najvyššie položené parkovisko, z ktorého je to na vrchol sopky asi hodina cesty pešo. Z nižšie položených parkovísk je to už na dlhšie a podľa mňa, aj trocha nudné zbytočné šliapanie. Ale každému podľa jeho gusta.
Na navigáciu Vám poslúži maps.me alebo ešte lepšie www.mapy.cz. Základ je, aby ste sa dostali na cestu číslo 26 z Helly smer Landmannalaugar. Približne v polovici cesty bude odbočka smerom na východ na poľnú cestu. Pre názornosť prikladám mapu, podľa ktorej to nájdete.
Ako môžete vidieť podľa mapy, je to približne 23km po poľnej ceste. Záverečný úsek bude strmý kopec, ktorý bez náhonu 4×4 neprekonáte. My sme mali Dáciu Duster a tá zvládla celú trasu úplne v pohode, čo som bol dosť prekvapený. V prípade že máte auto s náhonom 4×4, Váš cieľ bude Hekla High Parking. V prípade že nebudete vedieť prekonať posledný kopec, môžete zastať na Hekla Low Parking, odkiaľ to budete mat trocha dlhšie.
Z horného parkoviska to budete mať na vrchol sopky zhruba hodinu. Cesta cez vyhasnuté lávové polia nie je najlepšie označená, ale uvidíte vychodenú cestu a poprípade si svoju polohu kontrolujte cez of line mapu. Hlavne pri zníženej viditeľnosti bude orientácia trochu náročnejšia.
My sme stúpali na vrchol celú dobu v opare a keď sme vyšli na vrchol, opar sa rozplynul. Na vrchole nečakajte pohľad do útrob sopky, nič také tam nie je. Kráter tvorí trhlina tiahnúca sa pohorím v dĺžke približne 5km. Z vrchola je nádherný výhľad na okolie.
Záver
Ak sa Vám páči medaila o absolvovaní Laugavegur treku, tak článok o jej získaní ešte len bude nasledovať. Márne budete takúto medailu zháňať počas treku na Islande. Dúfam, že sa Vám článok páčil a našli ste odpovede na všetky otázky ohľadom treku a výstupu na Heklu. Keby Vám niečo chýbalo, neváhajte sa opýtať, rád zodpoviem ak budem vedieť. Takže dopočutia, ďakujem za každé zdieľanie a komentáre a dopočutia pri ďalšom článku.