Vždy som túžil navštíviť Peru a okúsiť krásu Machu Picchu. Avšak, rozhodol som sa pre nezvyčajný prístup – Salkantay Trek. Počas tejto cesty som nečakane objavil nielen Machu Picchu, ale aj krásy Brazílie, a to vďaka výhodným letenkám za 450€ s možnosťou zastávky v Rio de Janeiro.
Úvod
Plán navštíviť Machu Picchu sa vo mne zrodil už pred dlhou dobou. No namiesto tradičnej turistickej cesty som túžil zažiť dobrodružstvo. Pred približne rokom sa mi naskytla skvelá príležitosť – lacné letenky do Peru a Brazílie, otvárajúce cestu k dvom moderným divom sveta. Toto je príbeh, ako som sa vybral na Salkantay Trek a konečne si splnil svoj sen o návšteve Machu Picchu.
Letecké spojenia
Musím priznať, že táto cesta bola dosť zložitá kvôli množstvu presunov lietadlom. Začal som v Budapešti, odkiaľ som sa prvýkrát presunul do Paríža. Tam som si našiel spojenie s linkou LATAM do brazílskeho Sao Paula, a odtiaľ som pokračoval do Rio de Janeira. Po prílete som bol v Riu ráno okolo 08:00 hodiny. Neskôr v ten istý deň som odletel do Limy a odtiaľ na ďalší deň do Cusca. Na ceste späť som sa vrátil rovnakou trasou, s výnimkou Rio de Janeira. Celkovo som utratil približne 750 € na letenky. Trochu mi to navyše zdražela batožina, no bez svojho vybavenia som si nemohol dovoliť absolvovať Salkantay Trek.
Plán cesty
Dva týždne mi nedávali veľa možností. V Rio de Janeiro to bolo jednoduché. Navštívil som sochu Krista Spasiteľa a ak to situácia dovolí, chcel som ísť aj na pláž Copacabana a na Sugar Loaf (Cukrovú homolu). V Peru to bolo trochu zložitejšie. Nechcel som sa zbytočne zdržiavať v Lime a chcel som sa čo najskôr začať aklimatizovať pred Salkantay trekom, preto som si zvolil priamy let do Cusca. Tam som mal naplánované dva dni na aklimatizáciu a následne 5 dní na absolvovanie Salkantay treku a dostanie sa na Machu Picchu. Potom som sa vrátil do Cusca, navštívil Rainbow Mountain a Sacred Valley. Poslednú noc som chcel stráviť v Lime a ráno letieť domov. Samozrejme, plán je jedna vec a realita na mieste je druhá.
Očkovanie
Zvážte očkovanie proti Žltej zimnici – aj ak necestujete do oblasti Amazonky, môže sa hodiť pre budúce výlety. V niektorých krajinách vyžadujú pre vstup potvrdenie o očkovaní proti Žltej zimnici, ak ste boli v oblasti s touto chorobou. Odporúčame očkovanie mesiac pred odchodom, minimálne však 10 dní. Očkovanie musí byť oficiálne zapísané v cestovnom preukaze. Osobne som sa dal zaočkovať približne 4 mesiace pred plánovanou cestou, aby som sa vyhol možným komplikáciám či vedľajším účinkom tesne pred odletom. Očkovanie pre mňa zabezpečili v Klinike infektológie a cestovnej medicíny, v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Aj očkovanie proti Brušnému týfusu už bolo ukončené približne 6 mesiacov pred plánovaným odletom, a hoci som nepodstúpil opätovné očkovanie, dúfam, že mám stále dostatok protilátok.
Vybavenie na Salkantay trek
Nemusíte si nosiť vlastnú výstroj. Všetko si viete prenajať aj v Cuscu. Odporúčam požičovňu Speedy Gonzales, ale hneď oproti je aj požičovňa Rosly, tak môžete porovnať. Ja ale preferujem vlastnú výstroj a overené veci. Hlavne odporúčam čo najľahšie vybavenie a čo najnižšiu celkovú váhu. Ide sa cez priesmyk Salkantay, vo výške 4600 m.n.m a verte mi, každé kilo je cítiť. Ja som celkovo vláčil zhruba 20kg, čo spätne hodnotím ako chybu. Hlavne 3 litre vody a foto výbava zvyšovala váhu. Tiež som si nebral vlastný stan ale prenajal na mieste a ten tiež nebol ľahký. Zobral som si aj starší nerezový riad, ktorý som plánoval nechať v Peru. Dnes sa už obzerám po nejakom ľahšom jedálnom vybavení. Nezabudnite si pribaliť trekové palice. O vybavení na trek je tu samostatný článok.
Lístok na Machu Picchu
Moja cesta sa odohrala v mesiaci november. Hoci to už nebol vrchol turistickej sezóny, začiatok obdobia dažďov bol cítiť. V každom prípade je nevyhnutné zakúpiť si lístky vopred, radím aspoň s mesiacom pred plánovaným dňom. Samozrejme, existuje možnosť, že budú lístky dostupné aj na mieste, ale toto riziko by som nepodceňoval. Vstup na Machu Picchu je obmedzený počtom návštevníkov, a preto je múdre rezervovať si lístky vopred. Odporúčam vám kúpiť si ich priamo cez oficiálnu webovú stránku, vyhnite sa sprostredkovateľom. Stačí si vybrať dátum a kliknúť na „Dostupnosť lístkov“. Uvidíte tri možnosti: lístok na samotný Machu Picchu, lístok na Machu Picchu s prístupom na horu Waynapicchu, a lístok na Machu Picchu s prístupom na horu Machupicchu. Zaujímavosť: Waynapicchu a Huayna Picchu označujú tú istú horu.
Rozhodnutie, ktorú možnosť si vybrať, je čisto na vás. Chcel by som však upozorniť, že ak zvolíte ranný vstup na horu Waynapicchu, slnko vám bude svietiť skoro priamo oproti, zo smeru Machu Picchu. Je nevyhnutné dodržať časové obmedzenie uvedené na vašom lístku. Ak je váš vstup naplánovaný na 06:00, znamená to, že máte povolený vstup od 06:00 do 07:00, počas ktorého môžete vstúpiť na horu. Po 07:00 už nebudú nových návštevníkov púšťať dnu. Toto pravidlo platí aj pre ostatné hory v oblasti – existuje časový rámec, v ktorom môžete na ne vstúpiť.
Dôležité je si uvedomiť, že nikto neskontroluje, kedy opustíte územie Machu Picchu. Máte tak možnosť stráviť tam celý deň – od rána až do večera. Stojí za zmienku, že prítomnosť sprievodcu nie je povinná, takže môžete preskúmať areál sami. V samotnom vnútri územia nebudete mať k dispozícii reštaurácie ani toalety, preto si to pred návštevou naplánujte.
Pamätajte, že váš lístok je viazaný na váš pas – bez pasu nebudete schopní vstúpiť na územie Machu Picchu.
Ako sa dostať na Machu Picchu
V podstate máte možnosť vybrať si, či sa rozhodnete cestovať vlakom, autobusom alebo pešo (trekovať). Ak preferujete cenovo výhodnú možnosť, môžete zvoliť variantu autobusom alebo minivanom. Na druhej strane, najdrahšou alternatívou je 4-dňový Inka Trail, s cenou pohybujúcou sa okolo 400 USD. Cesta vlakom je strednou cestou, pričom náklady budú približne polovičné a závisia od konkrétneho spoja a prípadných zliav alebo akcií.
Ak máte záujem o pešiu túru a nechcete investovať tak veľa do Inka Trail, môžete sa rozhodnúť pre Salkantay trek. Táto trasa trvá 5 dní a stojí približne polovicu ceny Inka Trail, ak ju absolvujete cez cestovnú agentúru. Ak sa rozhodnete ísť sami, náklady budú približne 60 € a budete mať príležitosť objaviť viac vlastnými očami.
Je dôležité poznamenať, že Salkantay trek môžete absolútne zvládnuť sami, no pre Inka Trail je nutné získať miesto cez cestovnú agentúru. V tomto prípade vlak nie je možnosťou.
Aké sú iné možnosti?
Machu Picchu sa nachádza v náročne dostupnej lokalite. Neďaleko však postavili osadu Aquas Calientes, známu aj ako Machu Picchu Pueblo, ktorá slúži ako turistické centrum. Sem sa dá dostať len vlakom alebo pešo, autom či autobusom nie je možné. Vlak odchádza z Ollantaytambo, kam sa pomerne cenovo dostanete lokálnou dopravou z Cusca. Cena jednosmerného lístka do Aquas Calientes sa pohybuje okolo 80 USD. Alternatívne je možné prejsť pešo vedľa železnice z Ollantaytambo do Aquas Calientes, čo meria asi 32 km.
Inou možnosťou je prístup cez zastávku Hidroeléctrica. Cestu sem môžete absolvovať pešo pozdĺž železnice, čo trvá približne 10 km, alebo vlakom. Na Hidroeléctricu sa dá dostať miestnou dopravou z Cusca cez Ollantaytambo, priesmyk Abra Malaga, Santa Maria a Santa Teresa. Táto cesta trvá približne 6 hodín.
Porovnanie Salkantay vs. Inca
S Inca Trail osobne nemám priamu skúsenosť a ani som nepočul o žiadnych negatívnych hodnoteniach. Z môjho pohľadu hrala rolu predovšetkým finančná stránka a sloboda pohybu. Inca Trail je kratší a končí priamo pri Machu Picchu. Na druhej strane, Salkantay je dlhší a zahrnuje vyššiu nadmorskú výšku, z môjho hľadiska pôsobí náročnejšie. Na nižšie priloženom obrázku je vidno, že úsek Salkantay zájde časťou cesty podobnou trase klasického Inca Trail. Pri Salkantay by však trvala cesta 7 dní a vyžadovala by prítomnosť sprievodcu.
Kedy vyraziť
Hoci nie som odborníkom na peruánske počasie a v dnešnej neustále sa meniacej klíme nie je možné nič s istotou garantovať, rád by som Vám poskytol pár odporúčaní. Ak by som bol na Vašom mieste, zvážil by som preskočiť obdobie od decembra do marca. Toto je doba, kedy dažde sú časté a existuje riziko povodní a zvýšenej vlhkosti. Samozrejme, šťastie môže byť na Vašej strane. Naopak, mesiac október by bol môj tip. Sezóna už končí, no počasie je stále prijateľné. V priloženej tabuľke môžete nájsť bližšie informácie.
Potrebujem čas na aklimatizáciu?
Z hľadiska samotného návštevy Machu Picchu to nie je nevyhnutné, dokonca táto historická lokalita sa nachádza v nižšej nadmorskej výške ako Cusco, ktoré sa nachádza vo výške 3400 m.n.m. Už pri príchode do Cusca môžete zaznamenať účinky vyššej nadmorskej výšky, a počas Salkantay treku sa prejdete cez priesmyk vo výške 4600 m.n.m. Ak by ste zvažovali návštevu Rainbow Mountain, tá sa nachádza dokonca vo výške vyše 5000 m.n.m. Preto je vhodné zvoliť si aspoň dva dni na aklimatizáciu. Pomôcť môže pitie kokového čaju, konzumácia kokových cukríkov alebo žutie kokových lístkov. Koka v Peruu má podobný význam ako materina dúška u nás. Výrobky z koky sú legálne dostupné na mnohých miestach, dokonca na hoteloch a hosteloch by mali mať k dispozícii horúcu vodu a vrecúška s kokovým čajom, aby pomohli pri adaptácii na vyššiu nadmorskú výšku.
Vhodné je zvážiť si preniesť kokové produkty späť domov. Legislatíva ohľadom toho môže byť dosť nejasná a riziko, že sa ocitnete vo väzení, nie je malé. Na vnútroštátnych letoch v Peru to možno nie je problém, no pri medzinárodných letoch už riskujete nepríjemné situácie. Samozrejme, je dôležité rozlišovať medzi čajom z koky a čistým kokaínom, no treba si uvedomiť, že test na kokaín vyjde pozitívne v oboch prípadoch. Je známy prípad cestujúceho, ktorý si do Spojených Arabských Emirátov priniesol kokové cukríky a skončil vo väzení na 6 mesiacov.
Jedlo na cestu
Kedykoľvek to je možné, usilujem sa priviesť si jedlo na trek už z domova. Zvyčajne ide o výrobky ako polievky Vifon, cestoviny vo vrecku, ovsené vločky, Bebe dobré ráno, a niekedy aj konzervy. V Cuscu je dostupný supermarket, kde je možné dokúpiť to, čo ste si doma nezobrali so sebou. Osobne som si len doháňal doplnky ako kokový čaj, cukríky a macu. Odporúčam však vziať so sebou kokové cukríky na trek. Keď už si budete myslieť, že nemáte žiadnu energiu, jeden cukrík dokáže prebudiť vašu vitalitu a povzbudiť vás k pokračovaniu. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, a ani ja neviem, odkiaľ som čerpal tú energiu a odhodlanosť pokračovať. Čo sa týka maky, samotný prášok je pomerne odpudivý, a preto ho odporúčam zmiešať s džúsom. Práve mužská časť publika by mohla mať záujem vedieť, či to naozaj funguje. Neočakávajte nádherné zázraky, ale zaručujem, že funguje. V Peru si ju môžete pokojne kúpiť vo väčšom množstve, u nás je to veľmi drahé. Samozrejme, aj nejaké dámy by mohli pridať svoje postrehy… hehe.
Samostatnú kapitolu si zaslúži aj pitná voda. So sebou som mal dezinfekciu, avšak nakoniec som ju nevyužil. Skôr som si kupoval balenú vodu počas cesty. Prameňov s pitnou vodou bolo po ceste dosť, avšak kvôli veľkému počtu koní, mulov a oviec, ktoré tadiaľ prechádzali, bola voda dosť kontaminovaná. Snažil som sa mať stále so sebou približne 3 litre vody.
Úvodné slová máme za sebou, poďme priamo na popis cesty. Budem to brať postupne deň po dni.
Rio de Janeiro
Ráno sme pristáli v Sao Paulo. Po formálnom vybavení batožiny, víz a krátkom oddychu na rannej káve som následne nastúpil na let do Ria. Za necelú hodinku sme pristáli v Riu. Po skonzumovaní rýchleho raňajkového občerstvenia som si našiel dopravu do centra mesta a zároveň priamo k spoločnosti, ktorá organizuje prepravu k soche Krista. Stačí vyhľadať stanicu metra Largo do Machado, a odtiaľ je len krátky kúsok k stánku, kde si môžete zakúpiť lístky. Pri nákupe mi pani za pultom pripomenula, že v danom čase je na vrchu hmla a obmedzená viditeľnosť, a preto sa pýta, či naozaj chcem ísť. Ukázala mi aktuálny pohľad cez živú kameru. I napriek tomu som potvrdil svoj záujem – neprišiel som polovicu sveta len na to, aby som ostal vo meste. Prikývla, vydala mi lístok a ja som zaplatil. Po nákupe som sa presunul k dodávke, ktorá nás mala zviezť na vrch. Pre turistov existujú tri možnosti cesty. Jedna zahŕňa peší výstup niekoľko hodín cez neuveriteľne strmý tropický les, druhá zahrňuje cestu vlakom k medzistanici a následne dodávkou až k soche. Možnosť, ktorú som si vybral ja, bola tretia. V rámci nej sme si najprv vyskúšali cestu dodávkou k medzistanici a potom sme tam presadli na ďalšiu dodávku, ktorá nás zaviezla priamo k soche. Celá táto cesta, vrátane prestupu, trvala približne 45 minút.
Ako sa hovorí, teta mala pravdu. Hmla bola takmer neskutočná, sotva som rozoznal obrys sochy. Fotoaparát som radšej nevytiahol a urobil som jednoduchú snímku len pomocou mobilu. V tom zmätenom prostredí som blúdil približne 20 minút. Prezeral som si suveníry a zvažoval, či neodídem dole. No potom mi napadlo, že na spodku to nebude nič iné, len čakanie a možno sa dokonca zhorší počasie. Rozhodol som sa teda vrátiť k soche, našiel som si strategické miesto a začal čakať. Skoro bez akéhokoľvek varovania sa zrazu ozvali zvončeky, závan kadidla, miništranti, farár, ženích, nevesta a družičky – celý svadobný sprievod sa zastavil vedľa mňa. Ale čo iné mi zostávalo? Keď sa Krista nedá zachytiť na fotografii, môžem aspoň zachytiť brazílsku svadbu. Farár zahájil svoju reč, dal im požehnanie pri soche Krista, a všetci boli preniknutí slzami šťastia, akoby to bol neodmysliteľný rituál. A vzhľadom na to, že sme si počuli Božie slovo, hmla sa náhle na pár okamihov rozplynula. Bolo možné zachytiť nielen sochu, ale aj všetkých účastníkov svadby. Hoci by som radšej „mlado“ v názve „mladomanželov“ dal do úvodzoviek. Družičky to však brali s humorom a nechali sa fotiť, dokonca i mávali. Aj nevesta nemala námietky. Z pôvodnej situácie, kedy som nemal ani čo fotografovať, som sa ocitol v zhone fotografovania svadby, a tak sa rýchlo nahromadilo viac ako 130 snímok.
Keď som už nemal čo ďalej fotografovať, rozhodol som sa zísť dolu. Keď som čakal v rade na dodávku, zrazu som si všimol na stromoch zvláštny druh opíc alebo „čipmankov“, čo to vlastne bolo, som nevedel. No v Brazílii som sa naučil, že sa oplatí zachytiť aj tie najzvláštnejšie veci, tak som sa pustil do fotografovania „čipmankov“. To je proste tá Brazília.
Neskôr to už začínalo byť nudné. Zbehol som do mesta, začalo pršať, tak som si dal rýchly obed. Keďže som už nemal chuť blúdiť po meste a zmoknúť, rozhodol som sa to zabaliť. Našiel som odvoz cez Uber a vybral sa na letisko. Treba poznamenať, že s wi-fi v meste to býva niekedy komplikované. Hoci mi našlo otvorenú sieť wi-fi, žiaľ, nefungovala. Preto som musel povoliť svoje dáta, aby som si mohol zavolať Uber. Čo sa týka ceny prevozu z letiska na Largo do Machado a späť, oficiálny taxík by stál 110 BRL, zatiaľ čo cez Uber sa dá zohnať za 40 BRL. Preto v prípade presunu z letiska jednoznačne odporúčam využiť Uber – je to nielen cenovo výhodnejšie, ale aj bezpečné, a na letisku máte navyše prístup k wi-fi.
Cusco
Po prílete som sa ocitol v Cuscu ráno a moje ubytovanie bolo situované v centre starého mesta. V tejto oblasti je množstvo hostelov, a tak je pomerne jedno, ktorý si vyberiete. Postup pri hľadaní ubytovania nájdete v článku s názvom „Ako cestovať lacno„. V Cuscu by som odporúčal stráviť minimálne dva dni na aklimatizáciu. Je dôležité nepreháňať to s alkoholom a nadmernými fyzickými aktivitami. Skúste si vychutnať čerstvé ovocné šťavy na miestnych trhoch, obzrieť si suveníry a prejsť sa centrom mesta. Samozrejmosťou je aj pitie čaju z koky, čo vám pomôže pri adaptácii na výškové podmienky.
Jedno ráno som však trochu prehnal, kedy som si dal okrem miestnej kávy aj čaj z koky. Táto kombinácia ma naozaj prekvapila svojím účinkom – na pár hodín som videl zvuky a počul farby. No stojí za zmienku, že miestna káva je omnoho kvalitnejšia než tá, na akú sme zvyknutí doma.
Počas týchto dní máte dostatok času na to, aby ste si dokúpili veci, ktoré budete potrebovať na ďalšiu časť cesty, a aby ste zariadili miestnu SIM kartu a prevoz na začiatok treku.
Čo sa týka transportu zo letiska do starého mesta, odporúčam vám zobrať si taxík. Nezabudnite, že pred letiskom bude stáť množstvo taxíkov, ale tieto ignorujte. Radšej opustite priestor letiska a vydajte sa pešo smerom do centra mesta. Stačí odbočiť z letiska vpravo a ocitnete sa na rušnej ulici. Tu postačí zastaviť pri okraji cesty a keď sa na vás pozrie vodič, stačí pokývnuť hlavou. Alebo možno nebude trvať dlho, kým sa k vám niekto pristaví. Cena 10 SOL by mala byť primeraná, no vždy je možné sa dohodnúť na nižšej cene – to je vaša výhra.
Ďalšia etapa cesty sa týka začiatku samotného treku. Pôvodne by ste mohli začať v dedinke Mollepata, no môj osobný návrh je, aby ste sa nechali odviezť až do miesta s názvom Challacancha. Na väčšine hostelov v Cuscu vám určite radi poradia a prípadne zabezpečia dopravu na začiatok treku. Ak sa vám to nepodarí cez ubytovanie, nemusíte sa báť – v meste nájdete nespočetné množstvo cestoviek, ktoré ponúkajú organizáciu Salkantay treku. Stačí im povedať, že potrebujete dopravu na miesto začiatku treku. Najlepším riešením by však bolo nájsť cestovku, ktorá už začína samotný trek na mieste s názvom Challacancha.
Nasledujúce riadky vám prinesú môj osobný zážitok z absolvovania Salkantay treku.
Prvý deň
Pôvodný trek sa začína v dedine Mollepata, a cesta k prvému kempu Soraypampa meria približne 22 km. Táto pasáž však nie je výrazne zaujímavá, a preto by som vám odporučil ju skrátiť a začať trek z Challacancha. Odtiaľ je treba prejsť asi 6 km cestou k dedinke Soraypampa. Energii, ktorú by ste venovali na 20-kilometrový pochod, radšej venujte návšteve jazera Humantay vo výške približne 4200 m.n.m. Veci môžete ponechať v kempe alebo v niektorej reštaurácii. Po návšteve jazera a obede sa nezdržiavajte v kempe, ale pokračujte smerom k nasledujúcemu kempu, cez cestu k priesmyku Salkantay. Tento kemp nie je vždy zaznamenaný na všetkých mapových službách, no na maps.me ho nájdete. Približne 3 km od dediny Soraypampa a vo výške 4150 m.n.m. je kemp s názvom Salkantaypampa. Nezabudnite naň, je tam dokonca aj informačná tabuľka, že tam predávajú suveníry. Predavač suvenírov je zároveň akýmsi správcom, ktorému môžete zaplatiť 10 SOL a prípadne si dokúpiť vodu alebo si dať na večeru pivo. Z tohto kempu sa naskytne nádherný výhľad na Nevado Salkantay za dobrého počasia. Prespanie v tomto kempe vám skráti nasledujúci deň a šetrí vaše sily
Druhý deň
Najnáročnejší deň prichádza. Keď ste si včera mysleli, že zomriete, dnes budete túžiť, aby ste už včera zomreli. Čas odchodu je na vás. Organizované skupiny z kempu v dedinke Soraypampa vyrazia zhruba o 05:00, ale vám stačí štartovať o 06:00. Cesta do priesmyku potrvá približne 3-4 hodiny, takže nemáte dôvod ponáhľať sa. Pretože pôjdete sami s ťažkým batohom, je pravdepodobné, že organizované skupiny vás po ceste dobehnu. Oni pôjdu ľahšie. Vy sa držte svojho tempa, posilnite sa koka cukríkmi, pomôžu vám. V prvých dvoch dňoch v oblasti nebudete mať mobilný signál, takže choďte zodpovedne a buďte obozretní. Zdravotnú pomoc nájdete v dedine Soraypampa. V prípade núdze vám isto pomôže sprievodca z organizovanej skupiny.
Po zdolaní priesmyku nasleduje zostup do dediny Chaullay alebo Collpapampa. Zhruba na 32 km cesty nadol nájdete miesto, kde sa môžete zastaviť, dať si obed a oddýchnuť si. Potom už len pokračujte nadol. Osobne som sa rozhodol prenocovať v prvom kempe v dedine Chaullay s názvom Pablito. V tomto kempe si môžete zaplatiť za wifi, pivo a teplú sprchu. Ak budete mať dostatok energie, môžete pokračovať ešte približne 3 km do dediny Collpapampa a tam si nájsť kemp.
Tretí deň
V tomto dni organizované skupiny končia v dedine Santa Teresa. Pôvodný trek, podľa všetkých mapových podkladov, nevedie cez dedinu Santa Teresa, ale prechádza cez pohorie, ktoré cesta do Santa Teresa obchádza. Môj návrh je prespať si v tento deň na vrchole tohto pohoria, v kempe s názvom Mirador Llactapata. Osobne som si cestu trochu zjednodušil a podľa môjho názoru monotónnu cestu z Chaullay do Lucma som prešiel s miestnym „colectivom“. Odchod bol neďaleko kempu Pablito, ak by ste sa ho chceli pokúsiť využiť, spýtajte sa miestnych, kde a kedy toto spojenie vyrazí. Z Lucma je to stále rovno hore. Počas cesty môžete zastaviť v niektorom podniku na kávu. Ak bude mať počasie tú správnu náladu, budete mať tento deň úžasný výhľad na Machu Picchu a okolité pohorie. Kemp sa nachádza vo výške približne 2800 m.n.m. Na vrchole nájdete obchodík, kde si môžete dokúpiť vodu alebo nejaké sladkosti. Ak by sa počasie rozhodlo nespolupracovať, môžete zostúpiť do nasledujúceho kempu a tam prenocovať.
Ak máte v úmysle absolvovať celú túto cestu pešo, nesmiete zabudnúť na repelent. Rozhodne je dobrým nápadom použiť tričko s dlhými rukávmi a nohavice. Videl som dievča z jednej organizovanej skupiny druhý deň. Aj keď malo krásne nohy v tesných šortkách a pohľad na jeho výstrih bol nádherný, veľké červené štípance na hrudníku a nohách jej z krásy rapídne ubrali.
Štvrtý deň
Ďalší relatívne jednoduchý deň. Zostúpte z hory, presuňte sa na zastávku s názvom Hidroelectrica a po koľajniciach sa prepravte do mesta Aquas Calientes, alebo aj Machu Picchu Pueblo. Zostup z hory bude dosť strmý, a vaše kolená budú určite cítiť námahu. Po príchode do mesta odporúčam zakúpiť lístky na autobus, ktorý ide smerom k Machu Picchu, ak nechcete absolvovať peší výstup ku vchodu. V prípade že sa rozhodnete ísť pešo, čaká vás veľa schodov do kopca, mám dojem, že ich je okolo 800-900. Ak máte rezervovaný vstup na Machu Picchu na 06.00 hod ráno, odporúčam byť na autobusovej zastávke o 04.20 hod, alebo sa vydať na peší výstup v rovnakom čase. Cestou autobusom ušetríte množstvo energie. V Aquas Calientes si užite niečo dobré na zjedenie, ako napríklad pivo a piczu, priamo pri prechádzajúcom vlaku. Táto scéna pripomína veľmi známu uličku v Hanoji.
Piaty deň
Príchod do samotného Machu Picchu. Ktorú z variant sa rozhodnete využiť, závisí od vás. Ak sa neponáhlate, môžete prísť aj poobede a zostať až do večera. Pokiaľ máte záujem o to, na ktorú horu sa oplatí vystúpiť počas návštevy Machu Picchu – či už Waynapicchu alebo Machu Picchu Montana, nemám jasnú odpoveď, ale Waynapicchu v poobedňajších hodinách môže byť vhodnou voľbou. Pokiaľ sa vydáte na výstup hneď ráno, slnko bude vychádzať presne oproti vám, smerujúc od Machu Picchu. Osobne som mal lístok na výstup na Machu Picchu Montana, no kvôli nepriaznivému počasiu som ho nemohol využiť. Napriek tomu, tretí deň som mal z kempu nádherný výhľad na túto oblasť, čo ma tešilo.
Ak plánujete rovnaký deň stihnúť cestu späť do Cusca, odporúčam vstup na Machu Picchu o 06:00 hodine a zísť dole najneskôr okolo 11:00 hodiny. Následne môžete ísť pozdĺž železnice na zastávku Hidroelectrica. Z Hidroelectrica o 13:30 hodine odchádzajú colectivos smerom Cusco a Santa Teresa. Cesta do Cusca vás bude stáť 35 SOL. Máte tiež možnosť zostať v Santa Teresa, využiť miestne termálne pramene a prespať tam. Na ďalší deň môžete pokračovať v akomkoľvek smere podľa vášho výberu. Alternatívou je ísť do Ollantaytambo, tam prespať a na ďalší deň pokračovať v návšteve Sacred Valley. Nezabudnem spomenúť možnosť návratu do Aquas Calientes a odtiaľ návrat vlakom do Ollantaytambo. Cena vlaku sa pohybuje približne od 80 USD vyššie, avšak je možné využiť aj posledný vlak za cca 35 USD. Stojí však za zmienku, že tento vlak prichádza do Ollantaytambo okolo 22:00 – 23:00 hodiny. Pre viac informácií môžete navštíviť stránky Inca Rail a Peru Rail.
Sacred Valley a Rainbow mountain
Oblasť Sacred Valley označuje územie od Cusca cez Pisac, Calca, Urubamba až po Ollantaytambo. Tento región je plný historických pamiatok z éry Inkov. Prehliadku môžete zorganizovať samostatne, využiť lokálnu dopravu alebo prenajať auto. Alternatívou je však využitie služieb cestovky, ktorá sa postará o organizáciu a poskytne vám informácie a vysvetlenia ku každej atrakcii. Existuje viacero typov turistických lístkov, ktoré vám umožnia navštíviť rôzne pamiatky. Pre získanie prehľadu a výberu správneho lístka môžete navštíviť túto stránku alebo sa poradiť priamo na vašom ubytovaní.
Rainbow mountain, alebo teda Dúhové hory som bohužiaľ nenavštívil. Týždeň pred mojím príchodom hory zahalil sneh, takže nemalo zmysel to absolvovať. Namiesto toho som navštívil pamiatky priamo v Cuscu.
Lima
Ubytovanie som mal neďaleko pobrežia vo štvrti Miraflores, ktorú odporúčam aj Vám. Vyhľadajte si cez Booking ubytovanie vhodné pre Vás, ja som takto objavil pekný strešný apartmán. Musím povedať, okrem pobrežia a nákupného centra som toho veľa nepobehal. Určite stojí Lima za dlhšiu návštevu, hádam niekedy nabudúce. Ale na pobreží môžete surfovať, kúpať sa, opaľovať.
Záverom
Dúfam, že vám tento sprievodca poskytol užitočné informácie a inšpiráciu na vašu budúcu cestu do Peru a k úžasným miestam ako Machu Picchu a Sacred Valley. Každý z nás má svoj vlastný spôsob objavovania nových destinácií, či už sa rozhodnete ísť na vlastnú päsť alebo s organizovanou skupinou. Nech už bude vaša cesta akákoľvek, dúfam, že zažijete neskutočné zážitky a nezabudnuteľné chvíle.
Ak vás zaujíma viac o mojich cestách a dobrodružstvách, môžete ma sledovať na mojom Facebooku, kde pravidelne zdieľam denné správy a reporty z ciest. S radosťou sa podelím o svoje zážitky a rady z rôznych kútov sveta. Teším sa, že vás môžem inšpirovať k objavovaniu krás sveta a vytváraniu nezabudnuteľných spomienok. Bon voyage!